© Ján Čalovka
(úryvok z článku)
autor: Ján Králik st., článok bol uvrejnený na CD1 - Čriepky histórie, OZ TERRA BANENZIUM Pukanec
O PUKANSKÝCH REMESLÁCH A CECHOCH
     V roku  1636 založili si v Pukanci cech debnári. Celé 18. storočie, pokojnejšie ako dve predošlé storočia, bolo v znamení rozvoja všetkých remesiel v Pukanci.
     Do nášho mestečka prichádzali na vandrovku tovariši z ktorých sa mnohí v Pukanci oženili a trvale osadili. Kým v roku 1725 bolo len 89 remeselníkov, r. 1785 bolo ich už 264. Počet obyvateľov vzrástol za tú dobu  z 1030 na 2200 duší, teda viac ako dvojnásobne. Kráľovská miestodržiteľská rada v roku 1804 nariadila, že každý kto sa vyučí remeslo a urobí majstrovský kus, musí byť prijatý do cechu a dostať majstrovský list.Takto vzniklo v prvej polovici 19. stor. nadbytok remeselníkov v Pukanci r. 1847 bolo už 347 remeselníckych majstrov, spolu s tovarišmi a učňami až 473. Z toho počtu bolo čižmárov 86, garbiarov 74, hrnčiarov 45, kolárov 28, grznárov 16, krajčírov 15, tesárov 14, tkáčov 13, debnárov 12, kováčov 10, murárov 8, klobučníkov 7, nemeckých garbiarov 3, nem. krajčírov 2, farbiarov 2, stolárov 2, šuster 1, gombikár 1, kotlár 1, zámočník 1, sklenár 1, fajkár 1, pekár 1, mäsiar 1. Spolu to bolo 25 remesiel a 11 cechov.
      Debnári a kolári využívali drevo z lesov pukanských alebo koburgovských z pod Sitna. Remeselníci svoje výrobky odpredávajú na jarmokoch okrem Pukanca, v Bátovciach, Leviciach, Šahách, Vacove, Pešti, Želiezovciach, Sv. Juri, Vrábľoch, Zlatých Moravciach, Beňadiku, Žarnovici, Veľkom Poli, Novej Bani, Sv. Kríži, B. Štiavnici, Zvolene, a Krupine.
       V r. 1875 minister priemyslu nariadil, že kde neboli cechy rozpustené podľa zákona z r.1872, nech sa tak stane ihneď, a kde si rozdelili majetok, treba zahlásiť ministerstvu. Podľa nového spolkového zákona pretvorili sa na spolky cechy čižmársky, garbiarsky, hrnčiarsky a debnári, kolári a kováči spojili sa v jednom spolku. V týchto spolkoch spravovali sa ďalej podľa starých cechových zvyklostí dobrovoľne.
       Hospodárske pomery pre malých remeselníkov neboli priaznivejšie ani v prvej polovici tohoto storočia. Pomery sa zlepšili až v novom socialistickom zriadení, keď si drevospracujúci remeselníci založili v roku 1950 Komunálny podnik, v ktorom našli zamestnanie aj všetci ostatní remeselníci.

Výroba |  Vzorky vypálenia |  Zrenie vína v sudoch |  Sudové drevo |